Miláno je druhé najväčšie mesto v Taliansku. V samotnom meste bez jeho aglomerácie žije 1,34 milióna obyvateľov pri hustote 7000 obyvateľov na štvorcový kilometer, pričom väčšina domácností je situovaná v komplexnej bytovej výstavbe. V roku 2011 dosahovalo Miláno 35 %nú mieru recyklácie odpadu. Toto číslo tvorili predovšetkým zložky ako papier, sklo, plasty a kovy zbierané osobitne z pouličných kontajnerov. Kuchynský odpad bol zbieraný iba od komerčných užívateľov, akými sú reštaurácie, supermarkety, hotely, alebo školy. Novozvolená mestská rada považovala túto situáciu za neuspokojivú a rozhodla sa začať s triedením kuchynského odpadu pri zdroji. Ten mal byť ďalej odovzdaný na zhodnotenie v strediskách na výrobu bioplynu a kompostu. V januári 2015 celkový podiel triedeného odpadu dosiahol úroveň 53,5 %.
AMSA je spoločnosť, ktorá sa v Miláne stará o odpadové služby, čistotu v meste a spolu s A2A Ambiente je zodpovedná za manažovanie integrovaného odpadového systému. V roku 2012 bola AMSA požiadaná o naplánovanie a implementáciu zberu kuchynského odpadu z domácností pre celé mesto do roku 2014. Miláno je rozdelené do štyroch zberových zón, pričom každá obsahuje približne 320 000 obyvateľov. Po fáze plánovania sa v novembri roku 2012 rozbehol zber v juhozápadnej časti mesta. V júni roku 2013 sa k zberu pridala juhovýchodná časť, nasledovaná severovýchodnou v decembri. V júni 2014 sa k zberu pridala aj posledná – severovýchodná časť.
Pred samotným začatím zberu kuchynského odpadu bola spustená informačná kampaň a každá domácnosť dostala 10 litrový prevetrávaný košík na kuchynský odpad spolu s 25 kompostovateľnými vrecami vyrobenými z bioplastu Mater-Bi od spoločnosti Novamont, ktoré sú tiež certifikované podľa štandardov Európskej Únie pre biodegradovateľné a kompostovateľné obaly EN13432. Po obdržaní tohto príslušenstva si mohli domácnosti kúpiť nové vrecia v špecializovaných obchodoch, alebo v talianskych supermarketoch, keďže Taliansko prijalo zákaz nekompostovateľných plastových vriec a vreciek na jedno použitie. Tým pádom tu nájdete iba kompostovateľné, alebo znovu použiteľné vrecká. Keď sa vrece naplní, kuchynský odpad obyvateľ vyhodí do 120 litrových košov, ktoré dva krát za týždeň dáva k dispozícii správca budovy, alebo lokálna upratovacia služba. Koše sú k dispozícii od skorého rána v konkrétny deň zberu.
Ekonomika a logistika
Zber kuchynského odpadu sa pre domácnosti uskutočňuje dvakrát do týždňa, kým pre komerčných užívateľov a školy každý deň. Pre minimalizovanie vplyvu na premávku boli časy pre zber nastavené medzi 5:30 – 11:30. Zber kuchynského odpadu sa v centre mesta realizuje pred ôsmou hodinou ráno. V každej zo štyroch častí mesta bol prehodnotený počet zberových vozidiel a pracovníkov. Počet pracovníkov bol optimalizovaný a časť preradená k zberu kuchynského odpadu. V centre mesta sa kuchynský odpad zbiera vozidlami s kapacitou 6 kubických metrov bez stláčacej techniky, na metánový, alebo biodieselový pohon. Vozidlá s väčšou kapacitou sú využívané v obytných a okrajových častiach mesta. Kuchynský odpad je odvážaný na dve prekladiskové stanice, z ktorých je následne v rovnaký deň prepravený na spracovanie do stanice pre výrobu bioplynu a kompostu na hore Montello. Ak zvážime trhovú cenu za spracovanie kuchynského odpadu v Lombardii (70 € / 1 t) a priemernú cenu za spracovanie zmesového komunálneho odpadu (100 € / 1 t), tak jedna tona odkloneného kuchynského odpadu nielen prospieva životnému prostrediu, ale taktiež ponúka finančný benefit.
Extenzívna komunikačná a vzdelávacia kampaň
Dôležitý faktor v dosahovaní úspechu pre akýkoľvek projekt zameraný na spotrebiteľa je komunikačná a edukačná iniciatíva. Komunikační experti firmy AMSA naplánovali a implementovali komunikačnú kampaň so širokým záberom na tému odpadového hospodárstva a recyklácie. Spolu s externými expertmi konzultovali komunikáciu špecifických a nových prípadov – napríklad správneho používania kompostovateľných vriec pre kuchynský odpad. Po šiestich mesiacoch plánovania sa začalo s predstavovaním kampane v každej oblasti mesta. Uskutočnilo sa to zároveň štyri týždne pred plánovaným spustením nového systému zberu.
Vytvorené boli viaceré komunikačné nástroje a materiály, spolu s novým brandingom, letákmi, nálepkami na smetné koše, plagátmi, kalendármi zberov atď. Vyvinutá bola aj bezplatná aplikácia pre smartfóny, nová webstránka, informačné spoty sa objavovali v televízii i v rádiu. Miláno je kozmopolitným mestom s multikultúrnym odkazom a viacjazyčnou históriou. Preto sa aj komunikačné požiadavky jeho obyvateľov môžu značne líšiť. Zriadená bola i bezplatná informačná telefonická služba, kde sa obyvatelia mohli dozvedieť dodatočné informácie o novozavedenej odpadovej schéme.
V každej oblasti boli pre obyvateľov usporiadané verejné mítingy s cieľom vysvetliť nový systém a odpovedať na otázky. Komunikácia a rady k novej schéme boli obyvateľom poskytované aj osobne, či už pri odovzdávaní košíkov a vriec na kuchynský odpad, alebo pomocou propagačných letákov. Informácie o novom prístupe ku kuchynskému odpadu v meste boli tiež zaradené do existujúceho programu AMSA na školách. Pre názornú ukážku princípov obehového hospodárstva boli usporiadané početné akcie, počas ktorých bol občanom darovaný kompost. Tieto akcie sa prejavili ako obzvlášť populárne. Pre maximalizovanie účinnosti nového prístupu k hospodáreniu so zdrojmi je samozrejme nevyhnutná povinnosť odpad svedomito triediť. Taktiež veľmi dôležité je povzbudiť zdráhavých občanov – pre tento účel bol použitý i systém pokút, ktorý má znížiť znečistenie vytriedených zložiek a maximalizovať recykláciu. Špecializovaný útvar inšpektorov má za úlohu skoro ráno – jednu hodinu pred začatím zberu, vizuálne kontrolovať vzorku budov a odpad ich domácností. Ak vo vytriedenom kuchynskom odpade nájdu napríklad sklo, alebo inú frakciu triedeného odpadu, konkrétny užívateľ dostane pokutu. Dodatočné edukačné aktivity sú realizované pre zóny, kde je kvalita triedeného odpadu (vyššia kontaminácia) nižšia, ako je priemer v meste.
Znižovanie miery kuchynského odpadu v zmesovom odpade
Od novembra roku 2012 sa v Miláne zbieralo v priemere 1,75 kg kuchynského odpadu na obyvateľa za týždeň, čo činí cca 90 kg na obyvateľa za rok. Toto číslo bolo v porovnaní s inými európskymi mestami naozaj veľmi vysoké. Okolo 25 % tohto odpadu pochádza z komerčných zdrojov a škôl, kým zvyšok tvorí odpad z domácností. Tieto dáta však nezahŕňajú odpad zo záhrad a mestskej zelene. Zelený odpad totiž nesmie byť v rovnakom kontajneri, ako kuchynský odpad a musí byť dopravovaný do zberných dvorov určených samosprávou. Miera urbanizácie Milána znamená, že množstvo zeleného odpadu (odpadu zo záhrad) je pomerne nízke. Celkovo 130 000 ton kuchynského komunálneho a komerčného odpadu sa dnes zbiera samostatne. Tento odpad je posielaný na zhodnotenie – výrobu kompostu a bioplynu, pričom sa ušetrí 8,760 ton CO2 za rok (Vypočítala CIC – Talianska kompostovacia a bioplynová spoločnosť pomocou nástroja Defra v roku 2011).
Dopad zberu kuchynského odpadu na celkové výsledky recyklovania
Ešte pred uvedením zberu kuchynského odpadu bol v Miláne dlhodobo zabezpečený pouličný triedený zber papiera, skla, plastu a kovu. Dovtedy najväčšiu triedenú zložku tvorili papier a lepenka. Aby sme získali konkrétny pohľad na globálny vplyv novej odpadovej schémy, dáta z roku 2011 (dáta pred uvedením novej schémy) porovnáme s dátami z januára 2015, keď bol zber kuchynského odpadu rozbehnutý už v celom meste. Kým v roku 2011 bol podiel triedenia pri zdroji na úrovni 35 %, v januári 2015 bolo dosiahnutých 53,5 %, za čo Miláno vďačí najmä zavedeniu zberu kuchynského odpadu.
Kvalita vyzbieraného kuchynského odpadu
AMSA neustále monitoruje kvalitu vyzbieraného kuchynského odpadu. Vzorky zo štyroch zberných častí mesta sa analyzujú každých šesť mesiacov. 93 analýz uskutočnených od prvého spustenia tejto novej schémy ukazuje, že vyzbieraný organický odpad je takmer výlučne tvorený kuchynským odpadom, so zanedbateľnou prítomnosťou papiera, lepenky a odpadu zo záhrad (pod 3 %). Ukazujú tiež, že priemerné množstvo nekompostovateľných materiálov sa pohybuje na úrovni 4,06 %. Miera tejto nekompostovateľnej zložky má ale tendenciu znižovať sa. Zložky z oblastí s podporou sociálneho bývania sú väčšinou kontaminované viac a preto si vyžadujú dodatočné vzdelávanie a informácie napríklad o zbavovaní sa jednorazových detských plienok, ktoré majú významný dopad na kvalitu vyzbieraného odpadu. Priemerný podiel nekompostovateľných materiálov v odpade, ktorý sa v Miláne vyzbiera, je konštantne pod úrovňou 5 % a stále klesá. CIC považuje túto hodnotu kontaminácie za plne kompatibilnú s následným spracovaním v strediskách na výrobu bioplynu a kompostu v Taliansku. Momentálne je kuchynský odpad vyzbieraný v Miláne každodenne prevážaný do súkromnej stanice pre výrobu bioplynu a kompostu na hore Montello. Táto stanica je situovaná 60 km od mesta a jej kapacita je 285 000 ton za rok. Prieskum spokojnosti domácností zabezpečený samosprávou ukázal, že 90 % obyvateľov zapojených do programu je spokojných s novou odpadovou schémou a aktívne sa do nej zapájajú.
Záver
Jednou z najväčších logistických výziev bola príprava, koordinácia a roznášanie košov na kuchynský odpad, kompostovateľných vriec a informačných materiálov, ako aj roznášanie kolieskových 120 litrových zberných nádob pre viac, ako pol milióna domácností v meste. Okrem uisťovania sa, aby všetky potrebné veci boli vyrobené správne, bezchybne a včas, nesmierne dôležitým bolo taktiež aktívne zapojenie samosprávy a spoločnosti spravujúcej odpadové služby v meste. Ukázalo sa, že obyvatelia mesta sú ochotní urobiť viac, ak majú k dispozícii správne nástroje a príležitosti. Podľa prieskumu spokojnosti domácností sa väčšina populácie aktívne podieľa na uskutočňovaní novej odpadovej schémy. Obyvatelia pravidelne kupujú kompostovateľné vrecia v supermarketoch a teda si špeciálne kompostovateľné vrecia zvlášť kupovať nemusia. Skúsenosť z Milána ukazuje, že motivácia a rozsiahle triedenie kuchynského odpadu pri zdroji môže byť použité i pre veľké a husto zaľudnené mestá a to s excelentnými výsledkami. Takéto uvedomelé a účinné triedenie organického materiálu zaručuje skutočnú obnovu v zmysle výroby novej komodity – kompostu a bioplynu.
Zdroj: http://www.arsambiente.it/files/leaflet%20MRC_v7_ing_HR.PDF
