Zenzo
Prv├ę kroky

Zauj├şmav├Ż pr├şklad prechodu z tradi─Źn├ęho nakladania s odpadmi k princ├şpom zero-waste iba v r├ímci piatich rokov. K─ż├║─Źom k ├║spechu v tomto pr├şpade boli snaha politikov, zapojenie ob─Źanov a strat├ęgia zameran├í na minimaliz├íciu zmesov├ęho komun├ílneho odpadu.

Parma sa nach├ídza na Severe Talianska v┬áregi├│ne Emilia Romagna. Je to regi├│n dobre zn├ímy svoj├şm v├Żborn├Żm jedlom a┬ávysokou ┼żivotnou ├║rov┼łou. Je v┼íak taktie┼ż zn├ímy t├Żm, ┼że v┬áTaliansku produkuje najviac odpadu na osobu ÔÇô┬á v┬ároku 2014 to bolo 636 kg. Toto ─Ź├şslo je cca o┬á150 kg vy┼í┼íie, ako eur├│psky priemer. Regi├│n recykluje pribli┼żne 58,2% pevn├ęho komun├ílneho odpadu. To znamen├í, ┼że 274 kg z┬áobjemu, ktor├Ż za rok vyprodukuje jednotlivec, sa v┬átomto pr├şpade skl├ídkuje, alebo spa─żuje. Na┼í┼ąastie sa situ├ícia zlep┼íuje a┬ámoment├ílne je Parma na ceste k┬áprechodu k┬ázero-waste nakladaniu s┬áodpadmi. Parma s┬átakmer 200┬á000 obyvate─żmi bola na tom v┬áot├ízke triedenia odpadu rovnako, ako zvy┼íok regi├│nu. Triedenie tu v┼íak bolo dlh├Ż ─Źas na ├║rovni 45%, no produkcia odpadu bola st├íle nadpriemern├í. Tieto fakty v┬ároku 2013 viedli vedenie regi├│nu k┬án├ívrhu postavi┼ą spa─żov┼łu s┬ákapacitou 180┬á000 ton zmesov├ęho komun├ílneho odpadu ro─Źne. N├ívrh postavenia spa─żovne rozpr├║dil verejn├║ debatu. D├┤sledkov pre ┼żivotn├ę prostredie sa ob├ívali najm├Ą lok├ílne zdru┼żenie pre zero-waste ÔÇô ┼ílo najm├Ą o Gestione Corretta Rifiuti e Risorse (Optim├ílne nakladanie s┬áodpadmi a┬ázdrojmi). Toto zdru┼żenie navy┼íe agitovalo za alternat├şvy k┬ápl├ínovanej spa─żovni a┬ápon├║kalo nieko─żko rie┼íen├ş. Najv├Żhodnej┼íou sa pre mesto zdalo aplikovanie zero-waste strat├ęgie. V─Ćaka mobiliz├ícii verejnosti sa potreba pre nov├Ż model odpadov├ęho mana┼żmentu stala centr├ílnou t├ęmou pre vo─żby do mestskej rady v┬ároku 2012. Bod zlomu nastal pri volebn├Żch debat├ích organizovan├Żch GCR, kde boli kandid├íti konfrontovan├ş s┬áich n├ívrhmi syst├ęmov nakladania s┬áodpadmi. Po─Źas deb├ít museli kandid├íti hovori┼ą o┬ásvojich n├ízoroch na pl├ínovan├║ v├Żstavbu spa─żovne.

V├Żsledky volieb v prospech zero-waste

Prim├ítora, ktor├Ż bol za n├ívrh postavenia spa─żovne v├Żsledky volieb zosadili a na jeho miesto zasadol ─Źlovek odhodlan├Ż tento scen├ír odvr├íti┼ą a urobi┼ą z Parmy mesto uplat┼łuj├║ce princ├şpy zero-waste. Svoju snahu o zapojenie obyvate─żstva do premeny syst├ęmu nakladania s odpadmi potvrdil t├Żm, ┼że za ┼í├ęfa enviro rezortu zvolil ─Źlena GCR, Gabriele Folli.  Napriek odmietnutiu tohto rie┼íenia bola v├Żstavba spa─żovne v tom ─Źase u┼ż v pokro─Źilom ┼ít├ídiu. Stavba bola zazmluvnen├í sp├┤sobom, aby pre mesto bolo finan─Źne nere├ílne projekt odvola┼ą. Aldo Caffagnini z GCR situ├íciu zosumarizoval slovami: ÔÇ×Prehrali sme bitku o postavenie spa─żovne, no vyhrali vojnu v ├║spe┼ínej transform├ícii syst├ęmu nakladania s odpadmi a dok├ízali sme, ┼że pri pou┼żit├ş strat├ęgie zero-waste spa─żov┼łu mesto nepotrebuje.ÔÇť  Parma za─Źala postupne navrhova┼ą vlastn├║ zero-waste strat├ęgiu. T├í bola vypracovan├í na z├íklade verejn├Żch stretnut├ş a konzultovan├ş s ob─Źanmi. Niektor├ę z t├Żchto stretnut├ş boli osobitne prisp├┤soben├ę pre komunity nehovoriace po Taliansky.

Prv├ę kroky

V novembri 2012 dosahoval separovan├Ż zber v Parme 48,2 % podielu na celkovom odpade. V├Ą─Ź┼íinu z toho tvorili kontajnery pri chodn├şkoch a cest├ích. Zber od dver├ş k dver├ím (D2D) bol vyu┼ż├şvan├Ż zriedkavo a bioodpad a kuchynsk├Ż odpad nebol vo v├Ą─Ź┼íine mesta trieden├Ż v├┤bec. Cena za zbavovanie sa odpadu bola ve─żmi vysok├í a odmena za recyklovanie zas ve─żmi n├şzka. Napriek tomu, ┼że miera triedenia odpadu bola mierne vy┼í┼íia, ako taliansky priemer, st├íle tu bolo ve─ża miesta pre zlep┼íenie. Parma za─Źala svoju cestu k zero- waste strat├ęgii zintenz├şvnen├şm miery recykl├ície prostredn├şctvom zberu od dver├ş k dver├ím a implement├ície triedenia bio a kuchynsk├ęho odpadu. Mesto t├║to premenu od┼ítartovalo v historickom centre a zmeny postupne uv├ídzala smerom von do ─Ćal┼í├şch oblast├ş. Rok a pol na to u┼ż cel├ę mesto efekt├şvne triedilo bioodpad, papier a lepenku, sklo, plasty, kovy a zmesov├Ż komun├ílny odpad. Predstavenie zberu od dver├ş k┬ádver├ím ┼ílo ruka v┬áruke so zberom trieden├ęho odpadu, k├Żm samotn├Ż proces zberu fungoval na b├íze dvoch oddelen├Żch zberov. V┬áprv├Żch krokoch mestsk├í rada vyu┼żila Iren ÔÇô spolo─Źnos┼ą nakladaj├║cu s┬áodpadmi, pre transform├íciu odpadov├ęho syst├ęmu v┬áParme. Napriek tomu, ┼że Iren vlastnila spa─żov┼łu a┬áo┬áodpad v┬ámeste sa starala i┬áza minulej vl├ídy, po vo─żb├ích a┬átlaku na implementovanie zero-waste strat├ęgie sa zamestnanci spolo─Źnosti pridali k┬áide├ím, ktor├ę ich motivovali k┬ázmene.

V┬ároku 2014 sa v┬áParme odpad zbieral u┼ż sp├┤sobom od dver├ş k┬ádver├ím. Syst├ęm zberu je prisp├┤soben├Ż hustote obyvate─żstva v┬ákonkr├ętnej oblasti. Tie┼ż plat├ş, ┼że bioodpad a┬ázmesov├Ż komun├ílny odpad bol zbieran├Ż ─Źastej┼íie v┬áoblastiach centra mesta, ne┼ż v┬áokrajov├Żch ─Źastiach. Na predmest├ş boli men┼íie n├ídoby na bioodpad nahraden├ę v├Ą─Ź┼í├şmi, 120 litrov├Żmi n├ídobami. V┬ácentre a┬ájeho okol├ş bol zber zmesov├ęho komun├ílneho odpadu rie┼íen├Ż prostredn├şctvom 50 litrov├Żch vriec. ─Äal┼í├şm d├┤le┼żit├Żm rozdielom je tie┼ż to, ┼że v┬ácentre mesta sa zber odpadu uskuto─Ź┼łuje v┬áno─Źn├Żch hodin├ích, k├Żm v┬ábytov├Żch a┬ádomov├Żch oblastiach zas r├íno. Odpad zo z├íhrad a┬ásklo s├║ zbieran├ę z┬ákontajnerov pri cest├ích. Odpad zo z├íhrad sa t├Żmto sp├┤sobom zbiera u┼ż dlh┼íie v┬áoblastiach s┬án├şzkou mierou hustoty obyvate─żstva, k├Żm sklo sa za─Źalo zbiera┼ą v┬ápr├şcestn├Żch kontajneroch oddelene od plastov a kovov. Predch├ídzaj├║ci zber skla spolu s┬ákovmi a┬áplastami sp├┤soboval viacer├ę probl├ęmy. ┼álo najm├Ą o┬ázm├Ątok v┬átrieden├ş, ─Źo malo za n├ísledok nevyhovuj├║ce zlo┼żky v┬átriedenom odpade, n├ísledn├║ separ├íciu v┬árecykla─Źnom stredisku, ktor├í sp├┤sobovala viac finan─Źn├Żch str├ít, ako ziskov a┬ánakoniec vy┼í┼íie v├Żdavky za transport. Samozrejme, ka┼żd├í zmena v┬ánakladan├ş s┬áodpadmi je v├Żzvou a┬ánov├ę procesy potrebuj├║ ─Źas na ich optimalizovanie. V┬áParme sa osoby zodpovedn├ę za trieden├Ż zber a┬áenvironment├ílni aktivisti staraj├║ o┬áto, aby bol zber uskuto─Ź┼łovan├Ż spr├ívne. Po zaveden├ş nov├ęho syst├ęmu probl├ęmy spojen├ę s┬áprocesom tejto zmeny, napr├şklad typ vriec pou┼ż├şvan├Żch pre zber, boli vo ve─żkej miere zredukovan├ę. Firma zodpovedn├í za zber odpadu a┬ájej zamestnanci v┼íak obyvate─żom poskytuj├║ d├┤le┼żit├║ sp├Ątn├║ v├Ązbu a┬árady.

Pay as you throw (PAYT) – zapla┼ą ko─żko vyhod├ş┼í

─Äal┼íia z├íkladn├í zmena v odpadovom hospod├írstve mesta s├║vis├ş so syst├ęmom PAYT (pay as you throw ÔÇô zapla┼ą, ko─żko vyhod├ş┼í). Pod─ża tohto syst├ęmu je ka┼żdej dom├ícnosti vypo─Ź├ştan├Ż poplatok za odpad pod─ża miery odpadu, ktor├Ż vyprodukuje. Tento poplatok pozost├íva z dvoch hlavn├Żch zlo┼żiek. Z fixnej ─Źasti, ktor├í je vypo─Ź├ştan├í na z├íklade po─Źtu dom├ícnosti a metrov ┼ítvorcov├Żch, ktor├ę konkr├ętna dom├ícnos┼ą m├í. ─Äal┼íou ─Źas┼ąou je variabiln├í ─Źas┼ą, ktor├í z├íle┼ż├ş od produkcie zmesov├ęho komun├ílneho odpadu a dom├íceho kompostovania. Fixn├í ─Źas┼ą kryje z├íkladn├ę mno┼żstvo zberov zmesov├ęho komun├ílneho odpadu jednej dom├ícnosti a je zameran├í na pokrytie fixn├Żch n├íkladov mana┼żovania odpadov├ęho syst├ęmu.  Z├írove┼ł tie┼ż sl├║┼żi ako prevencia skl├ídkovania a zne─Źis┼ąovania prostredia. Zbery navy┼íe (viac zberov, ako je ┼íandardom) s├║ ├║─Źtovan├ę v cene 0,7 ÔéČ za vrece, 1,4 ÔéČ za zbern├ę vedro a 4,2 ÔéČ za smetiak na kolieskach. ─îo sa t├Żka motiv├ície, dom├ícnosti m├┤┼żu z├şska┼ą 12%n├ę zn├ş┼żenie poplatkov za zber odpadu v pr├şpade dom├íceho kompostovania. Dom├ícnostiam, ktor├Żch odpad obsahuje i jednorazov├ę plienky (kv├┤li ktor├Żm odpad v├Żznamne naber├í na objeme) nie s├║ ├║─Źtovan├ę vy┼í┼íie poplatky za zber odpadu. Po uveden├ş tohto syst├ęmu do praxe nutnos┼ą zberu zmesov├ęho komun├ílneho odpadu klesla a pri ka┼żdom zbere u┼ż iba 25 % obyvate─żov vyn├í┼ía svoje n├ídoby na vypr├ízdnenie.

Flexibiln├Ż syst├ęm

Mestsk├í rada predstavila dva hlavn├ę elementy flexibility zberu od dver├ş k┬ádver├ím ÔÇô ekostanice a┬áekovag├│ny. Tie dop─║┼łaj├║ tento syst├ęm zberu za ├║─Źelom ─żah┼íieho prisp├┤sobenia sa ┼ípecifick├Żm po┼żiadavk├ím obyvate─żov mesta. Ekostanica je mal├Ż kiosk s┬á├┤smymi oknami (4 na oboch stran├ích), kde m├┤┼żu ob─Źania zanecha┼ą zmesov├Ż komun├ílny odpad a┬átrieden├Ż odpad 24 hod├şn v┬át├Ż┼żdni. Tento sp├┤sob sl├║┼żi t├Żm, ktor├ş potrebuj├║ vynies┼ą svoj odpad pre zber v┬áin├Ż ─Źas, ako je stanoven├Ż pre zber. Tento inteligentn├Ż syst├ęm dovo─żuje takto odpad zanecha┼ą iba ob─Źanom so ┼ípecifickou kartou. Trieden├Ż odpad je t├Żmto sp├┤sobom zbieran├Ż bezplatne, k├Żm za zmesov├Ż komun├ílny odpad sa ├║─Źtuje 0,7 ÔéČ za 40 litrov, ─Źo je rovnak├í cena, ako pri klasickom zbere od dver├ş. Cena za vyhodenie odpadu v┬áekostanici je automaticky prir├ítan├í k┬ácelkov├ęmu poplatku za odpad. Vn├║tri kiosku sa nach├ídza 8 kontajnerov, ktor├ę s├║ denne vypr├ízd┼łovan├ę. Za─Źiatkom roku 2016 boli na predmest├ş Parmy umiestnen├ę 4 ekostanice a┬á─Ćal┼íie 4 boli in┼ítalovan├ę na konci roka. Ekovag├│ny funguj├║ v historickom centre na princ├şpe autobusu s vlastn├Żmi trasami a zast├ívkami. Obyvatelia s├║ o tom informovan├ş a odpadu sa m├┤┼żu zbavi┼ą i tak├Żmto sp├┤sobom. Ekovag├│ny prem├ívaj├║ iba v d┼łoch, kedy sa klasick├Ż zber odpadu neuskuto─Ź┼łuje. Ekovag├│n na ka┼żdej zast├ívke zastav├ş bu─Ć na polhodinu, alebo na dve a odovzda┼ą do┼łho m├┤┼żu obyvatelia dva druhy odpadu ÔÇô zmesov├Ż komun├ílny odpad a (─żahk├Ż) trieden├Ż odpad. Za naplnen├ę vrecia na zmesov├Ż komun├ílny odpad je ├║─Źtovan├ę 0,7 ÔéČ a┬ána identifik├íciu ich vlastn├şka je pou┼żit├í ozna─Źovania n├ílepka. M├┤┼żeme poveda┼ą, ┼że tento element zlep┼íuje flexibilitu zberu v┬ámeste, no aj tak je t├Żmto sp├┤sobom zbieran├ę menej, ako 1% odpadu v┬áParme. Priemerne 20 ─żud├ş vyu┼ż├şva ekovag├│ny na dennej b├íze. Tieto ani neboli s├║─Źas┼ąou p├┤vodn├ęho pl├ínu, ale uskuto─Źnen├ş prv├Żch krokov bolo toto rie┼íenie navrhnut├ę ako nie─Źo, ─Źo m├┤┼że by┼ą u┼żito─Źn├ę pre ubezpe─Źenie obyvate─żov o┬áv├Żhodnosti a┬áflexibilite syst├ęmu zberu odpadu od dver├ş k┬ádver├ím.

V├Żsledky

V├Żsledky dosiahnut├ę v Parme s├║ in┼ípiruj├║ce z ka┼żd├ęho uhla poh─żadu. Iba po─Źas ┼ítyroch rokov Parma dok├ízala zredukova┼ą celkov├║ produkciu odpadu o 15% a zv├Ż┼íi┼ą ├║rove┼ł triedenia odpadu z p├┤vodn├Żch 48,5% v roku 2011 na 72% v roku 2015. Produkcia zmesov├ęho komun├ílneho odpadu taktie┼ż klesla z p├┤vodn├Żch 313 kg na obyvate─ża v roku 2011 na 126 kg na obyvate─ża v roku 2015. To znamen├í redukciu o 186 kg, ─Źi┼że a┼ż 59 % za 4 roky. Mus├şme si tie┼ż v┼íimn├║┼ą, ┼że PAYT (zapla┼ą ko─żko vyhod├ş┼í) bol pou┼żit├Ż a┼ż v druhej polovici roku 2015, a teda sa na┼íe v├Żpo─Źty t├Żkaj├║ len prv├Żch mesiacov aplik├ície tohto pr├şstupu. Mestsk├í rada predpoklad├í, ┼że do roku 2016 objem zmesov├ęho komun├ílneho odpadu klesne a┼ż na 100 kg na obyvate─ża a miera triedenia odpadu st├║pne na 80%. D├íta z prv├Żch piatich mesiacov roku 2016 preukazuj├║ ─Ćal┼í├ş pokles objemu zmesov├ęho komun├ílneho odpadu, ako tie┼ż produkcie celkov├ęho odpadu a teda 126 kg zmesov├ęho komun├ílneho odpadu a 497 kg celkov├ęho odpadu na obyvate─ża.

Dokonalejšia recyklácia

Nov├Ż pr├şstup k zberu separovan├ęho odpadu dopadol ├║spe┼íne a to nie iba kv├┤li v├Żsledkom dosiahnut├Żch v miere triedenia a redukovania zmesov├ęho komun├ílneho odpadu, ale tie┼ż v dosiahnut├ş v├Ą─Ź┼íej ─Źistoty jednotliv├Żch zlo┼żiek trieden├ęho odpadu. To malo za n├ísledok vy┼í┼íiu kvalitu takto zozbieran├ęho odpadu a materi├ílov. Nedokonalos┼ą v separovanom zbere klesla z p├┤vodn├Żch 7% na 1-2% ÔÇô papier a lepenka, na 1-3% ÔÇô sklo a na 3-5% v pr├şpade bioodpadu. T├íto situ├ícia o to v├Ą─Ź┼ími z─żah─Źuje prechod akejko─żvek ekonomiky na cirkul├írnu.

Ekonomick├Ż v├Żznam zero-waste

Nov├Ż syst├ęm nakladania s odpadmi v Parme priniesol nielen environment├ílne benefity, no taktie┼ż redukciu celkov├Żch ro─Źn├Żch v├Żdavkov o 450 000 ÔéČ. V├Żdavky za zber po─Źas uvedenia syst├ęmu zberu od dver├ş k dver├ím sa zv├Ż┼íili, no zv├Ż┼íili sa i pr├şjmy za predaj vysoko kvalitn├Żch vytrieden├Żch zlo┼żiek odpadu. Celkov├ę pr├şjmy za tieto polo┼żky st├║pli z p├┤vodn├Żch 0,8 mili├│na ÔéČ na 1,3 mili├│na ÔéČ v roku 2014 a ro─Źn├í cena za odpadov├ę slu┼żby bola zredukovan├í o takmer 3,5 mili├│na ÔéČ. V porovnan├ş s tradi─Źn├Żm nakladan├şm s odpadmi zero-waste strat├ęgia znamen├í redukovanie v├Żdajov pre samospr├ívy a ni┼ż┼íie poplatky pre dom├ícnosti. Okrem ekonomick├Żch v├Żhod prechod z klasick├ęho kontajnerov├ęho zberu k zberu od dver├ş k dver├ím priniesol nov├ę pracovn├ę miesta ÔÇô v pr├şpade Parmy st├║pol po─Źet pracovn├şkov zberu odpadu zo 77 na 121 v roku 2015.

M├┤┼żu princ├şpy zero-waste pokry┼ą potreby celej Emilie Romagny?

Okrem ├║spechu v Parme sa zero-waste aktivistom podarilo uspie┼ą i v region├ílnej legislat├şve pre ├║zemie Emilie Romagny, ktor├í v kontexte odpadu nastavuje vy┼í┼íie ciele, ako s├║ ciele Talianska a tie┼ż  Eur├│pskej ├Ünie ÔÇô 25% zn├ş┼żenie celkov├ęho odpadu, 73% vytriedenie odpadu a 70% efekt├şvnej recykl├ície. Z├íkon o odmen├ích z odpadu uveden├Ż v Parme u┼ż v prv├Żm rokoch mestu priniesol cca 710 000 ÔéČ redukciou zmesov├ęho komun├ílneho odpadu. Parma je z├írove┼ł jedin├Żm mestom v Emilii Romagne, ktor├ęmu jeho odpadov├Ż syst├ęm prin├í┼ía pr├şjmy. Zero-waste aktivisti a mestsk├í rada Parmy s├║ presved─Źen├ş, ┼że tento z├íkon pom├┤┼że roz┼í├şri┼ą zero-waste postupy do cel├ęho regi├│nu napriek viacer├Żm autorit├ím, ktor├ę s├║ st├íle presved─Źen├ę o v├Żhod├ích spa─żovania.

Zdroj: https://zerowasteeurope.eu/wp-content/uploads/2019/10/zero_waste_europe_cs7_parma_en.pdf